Goto down
Scarlette
Počet príspevkov : 272
Join date : 25.03.2019
Zobrazit informácie o autorovi

Klimatológ  -Bude ešte teplejšie a spôsobí to trvalú migračnú krízu Empty Klimatológ -Bude ešte teplejšie a spôsobí to trvalú migračnú krízu

za Ne júl 07, 2019 4:10 am
Klimatológ  -Bude ešte teplejšie a spôsobí to trvalú migračnú krízu XXx6p-NCRHnITiwrS_m5Gg~N-zky-stav-hladiny-na-vodnej-n-dr-i-Doma-a-Dobr-pri-obci-Kvakovce-v-okrese-Vranov-nad-Top-ou
Klimatológ Milan Lapin je profesorom na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Meteorológii a klimatológii sa venuje od roku 1971, keď nastúpil do SHMÚ.

Posledné dni bolo extrémne teplo. Je to normálne, pretože je leto alebo už cítime klimatickú zmenu?

Tohtoročný jún bol historicky najteplejším júnom od začiatku meteorologických meraní. Tie máme v strednej Európe od roku 1775. Na niektorých staniciach bol dokonca tohtoročný jún ešte teplejší ako doteraz najteplejšie mesiace - júl a august.

Jeden mesiac ešte nie je dôkazom klimatickej zmeny. Avšak v posledných tridsiatich rokoch máme takýchto veľmi teplých mesiacov príliš veľa a to už môžeme považovať za dôkaz toho, že klimatická zmena sa podpísala aj na výskyte takýchto extrémne teplých mesiacov.




Bude to takto pokračovať? Máme čakať, že aj ďalšie roky bude takto extrémne teplo?

Scenáre klimatickej zmeny nám hovoria, že do konca tohto storočia sa na Slovensku ešte oteplí o 2-4°C. Doteraz sa na Slovensku oteplilo o dva stupne. To je normálny rozdiel medzi Komárnom a Žilinou.

Ak sa naozaj oteplí o 4 stupne do konca storočia, tak extrémne teplých mesiacov pribudne. Vlny horúčav budú stále neznesiteľnejšie a čo je veľmi dôležité, budú sa vyskytovať dlhé a ničivé obdobia sucha.

Niekto, kto má rád leto, by si možno povedal, že je to vlastne dobre, lebo budeme mať dlhšie leto...

To je pravda. Budeme mať dlhšie leto. V minulom roku letné počasie začalo v polovici apríla a skončilo niekedy v septembri. To je ale jedna stránka veci. Druhá stránka je, že vegetačné obdobie začína skôr. Keď na jar nastúpi teplejšie počasie skôr, vegetačné obdobie môže začať už na začiatku marca. Začiatkom marca je však ešte príliš dlhá noc. Prípadný vpád studeného vzduchu bude v noci viesť k silnému ochladeniu a k výskytu mrazov, ktoré zničia úrodu.

Čo nás čaká v zime, ak toto bude pokračovať?
Zimné podmienky sa určite zmenia tiež. V päťdesiatych rokoch sme v podstate takmer každú zimu mali pravidelnú snehovú pokrývku aj v nižších polohách. Sneh napadol niekedy v decembri a topil sa koncom februára, začiatkom marca.

Boli jarné povodne, pôda sa na jar poriadne zavlažila, zavlažená bola až do mája a vegetácia mala dostatok vlahy na svoj rozvoj. V posledných dvadsiatich, tridsiatich rokoch majú zimy podstatne odlišný charakter. Až do výšky 700-800 metrov nad morom sa snehová pokrývka hocikedy uprostred zimy môže úplne roztopiť. Potom znovu napadne a znovu sa roztopí.

To znamená, že jarné povodne prakticky vymizli a na jar pôda nie je dostatočne zavlažená. Suchá pôda potom znamená aj to, že sa na výpar spotrebuje málo energie a veľmi rýchlo nastupuje horúce počasie. To je pre vegetáciu v našich podmienkach veľmi nepriaznivý jav.

MIGRÁCIA

Ako Slováci pocítia klimatické zmeny v najbližších rokoch? Vedci hovoria napríklad o klimatickej migrácii, že k nám v najbližších rokoch možno prídu ľudia, ktorí budú utekať z krajiny, kde sa nebude dať žiť. Čo ešte?

Klimatické zmeny sme tu mali odjakživa, ale boli prirodzené. Boli to zmeny, ktoré boli pomerne malé. Teraz tu máme klimatickú zmenu, ktorá je veľmi rýchla a veľmi výrazná a bude určite pokračovať ďalej.

Má globálny charakter a najvýraznejšie sa prejaví v Arktíde, kde sa už doteraz oteplilo o 3°C a do konca storočia sa oteplí približne o 7-8°C. To spôsobí masívne topenie horských aj polárnych ľadovcov. V tropických oblastiach sa síce oteplí len o 1-2 °C, lenže tam bude situácia oveľa kritickejšia. Žije tam približne päť miliárd ľudí a rozvojové krajiny nemajú dostatok prostriedkov na to, aby sa adaptovali.

V týchto oblastiach sa vyskytujú iba dve ročné obdobia, obdobie sucha a dažďov, a pokiaľ sa akokoľvek zmenia, tak títo ľudia stratia obživu, dostupnosť pitnej vody a budú sa musieť sťahovať. Očakáva sa, že každoročne bude týmto postihnutých najmenej 200 miliónov ľudí, ktorí sa budú snažiť migrovať.

Prioritne sa budú sťahovať niekde do susedných oblastí, ale celý región subtropického a tropického pásma je už preľudnený, čiže vhodných polôh bude veľmi málo. Okrem toho, budú tam aj vojenské, etnické, náboženské konflikty. Samozrejme, časť z nich sa bude sťahovať do Európy a Severnej Ameriky.

200 miliónov ľudí ročne – to znie ako permanentná migračná kríza.

Vyzerá to tak, že táto migračná kríza bude permanentná. Dnes žije v Afrike vyše 1,3 miliardy ľudí a OSN odhaduje, že do konca tohto storočia tam narastie počet obyvateľov na 4,4 miliardy. Pritom v roku 1950 žilo v Afrike iba 229 miliónov ľudí. Do konca tohto storočia tam teda bude devätnásťkrát viac ľudí ako bolo v roku 1950.

Afrika nemá ani potenciál poľnohospodárskej pôdy či pitnej vody na to, aby tam mohlo existovať takéto množstvo obyvateľov. Tí sa budú musieť niekam presťahovať, migrovať.

Čo sa dá spraviť, aby sme spomalili túto krízu? Čo s tým môžeme spraviť napríklad tu, zo Slovenska?

V zásade máme dve možnosti. Prvá možnosť je adaptovať sa. To znamená prispôsobiť svoj život tak, aby sme v teplejšej klíme mohli existovať bez nejakých väčších škôd.Druhá možnosť je pokúsiť sa spomaliť klimatickú zmenu.

Kým adaptovať sa môže každý štát individuálne, bez ohľadu na zvyšok sveta, ak má na to dostatok prostriedkov, spomaľovať klimatickú zmenu, čiže prijať opatrenia na globálnej úrovni musia politici celého sveta.

To je veľmi veľký problém. Už bolo dvadsaťštyri svetových konferencií OSN o klimatickej zmene. Nepodarilo sa dohodnúť ani úplne elementárne problémy, napríklad aby sa najväčší producenti skleníkových plynov pridali k opatreniam na redukciu emisií. Ide o Európsku úniu, Spojené štáty americké, Čínu a niekoľko ďalších. Pokiaľ sa tak nestane, tak globálna klimatická zmena bude pokračovať aj so všetkými dôsledkami.

Takže nám na Slovensku zostane iba adaptovať sa?

Slovensko je malá krajina, je jasné, že sa musíme adaptovať.

Čo to pre nás bude znamenať?

Budeme sa musieť adaptovať predovšetkým na sucho, na vlny horúčav, ale aj na prívalové lejaky. Budú sa vyskytovať intenzívne búrky, pri ktorých môžu vznikať aj tornáda, výrazné krupobitia, aké sme videli teraz v Košiciach. To bola len ukážka toho, aká je v zvýšenom teple atmosféra a čo všetko sa môže stať.

Klíma sa oteplí a začnú sem migrovať aj biologické druhy z teplejších krajín vrátane patogénov, chorôb, škodcov. Aj na toto sa budeme musieť adaptovať. Ale Slovensko je stále dosť bohatá krajina to, aby tieto adaptačne opatrenia zvládla.


Klimatológ  -Bude ešte teplejšie a spôsobí to trvalú migračnú krízu I4bV7CHfQHywgVpx8IvwAQ.1280~Klimatol-g-Milan-Lapin

CHUDOBNÍ A BOHATÍ

Na tento problém s bohatstvom a chudobou upozorňuje aj OSN, keď tvrdí, že vznikne akýsi klimatický apartheid – bohatí sa budú vedieť prispôsobiť a tí chudobní nie. To spôsobí ďalšie otváranie nožníc medzi chudobnými a bohatými. Je to pravda?

Je to známe už od konferencie v roku 1992 v Rio de Janeiro. Tam sa dohodlo, že bohaté krajiny by mali pomôcť chudobným krajinám jednak v adaptácii, ale aj pri redukcii emisie skleníkových plynov.

Za klimatickú zmenu sme predovšetkým zodpovední my, v bohatých krajinách. Teraz už je veľká emisia skleníkových plynov v rozvojových krajinách, ale do roku 1990 to boli predovšetkým bohaté krajiny Európy a Severnej Ameriky. Takže teraz je rad na nás, aby sme pomohli rozvojovým krajinám jednak v adaptácii a tiež pri redukcii emisie skleníkových plynov.

Viete si to predstaviť na úrovni jednotlivcov, že bohatí sa budú vedieť prispôsobiť a chudobní nie? Napríklad v Bangladéši ti bohatí ostanú, lebo si budú vedieť zabezpečiť svoje potreby a tí chudobní budú musieť migrovať?

Nebolo by dobré, aby krajiny ako Bangladéš, India, Indonézia a Brazília kopírovali vývoj, aký bol v Európe. To znamená, aby tam ekonomický rozvoj prebiehal aj za cenu devastácie prírodného prostredia a za cenu výrazného zvýšenia emisii skleníkových plynov.

Dnes už sú moderné technológie, ktoré umožňujú aj iný spôsob rastu životnej úrovne. Napríklad využívanie obnoviteľných zdrojov energie, nové technológie, výrobky, ktoré majú minimálnu spotrebu energie alebo tovary, ktoré majú dlhú životnosť.

V súčasnosti máme na svete aj zlé príklady. Ľudia v rozvojových krajinách sa snažia kopírovať správanie bohatých ľudí vo vyspelých krajinách a kupujú si napodobneniny kvalitných tovarov. Tie majú veľmi zlú kvalitu a končia na skládkach odpadov často po ročnom používaní. To nie je dobrá cesta. Na výrobu nekvalitného tovaru spotrebujeme približne rovnaké množstvo surovín a energie, ako na výrobu kvalitného tovaru. Akurát ten kvalitný vydrží desaťkrát toľko.

Skúsme si to premietnuť na Slovensko a na individuálnu úroveň. Predstavme si, že tu máme oteplenie o 4°C. Budú sa vedieť bohatí ľudí prispôsobiť lepšie ako tí, ktorí na to nemajú zdroje?

Určite sa tomu lepšie prispôsobia ľudia, ktorí na to majú dostatok finančných prostriedkov. Adaptácia na klimatickú zmenu, bude znamenať aj technologické riešenia zmeny životného štýlu. Lenže našim cieľom je taká cesta, aby táto adaptácia nebola za cenu vysokej spotreby energie a tovarov.

Nie som si celkom istý, či to bohatí ľudia pochopia. Vidíme to aj teraz – bohatí ľudia stavajú veľké domy s klimatizáciou, majú dve tri autá a každé s klimatizáciou s vysokou spotrebou energie. Toto nie je dobrá cesta na adaptáciu na klimatickú zmenu.

Skôr narážam na to, že niektoré ekologické produkty, zdravšie potraviny či rôzne technologické riešenia si môžu dovoliť len bohatí ľudia. Tí chudobnejší o tom ani nerozmýšľajú, lebo na to nemajú čas a peniaze. Riešia iné problémy klimatickú zmenu.

Aj naši starí či prastarí rodičia boli chudobní ľudia a žili skromne a do určitej miery aj šťastne, pretože svojou prácou dokázali vyprodukovať tovary, ktoré potrebovali. Boli to tovary z lokálnych zdrojov, nie dovážané cez pol zemegule. Ich uhlíková stopa bola naozaj veľmi nízka.

Napríklad ľudia na Orave naozaj žili na úrovni, bol tam rozvinutý folklór, mali dobré bývanie, medziľudské aj susedské vzťahy, zdravú stravu, kvalitnú vodu a to pri veľmi nízkej uhlíkovej stope. Nemusíme mať vysokú spotrebu energie na to, aby sme mali vysokú životnú úroveň.
Klimatológ  -Bude ešte teplejšie a spôsobí to trvalú migračnú krízu GTmnFBadTDb2NO0mHV-ZrQ.1280~Klimatol-g-Milan-Lapin



OBMEDZOVAŤ SA PRE KLÍMU?

Má zmysel to, že sa dnes mnohí mladí ľudia pre zmeny klímy obmedzujú? Napríklad prestávajú lietať a tvrdia, že radšej budú cestovať vlakom alebo sa stanú vegánmi, prestanú používať plasty, kupujú si lokálne veci, nakupujú v second-handoch, prestávajú jazdiť autom. Má to zmysel na úrovni jednotlivca? Nie je to príliš málo, kým sa nerozhodne niečo urobiť napríklad vláda Číny? Majú ľudia šancu aj na úrovni jednotlivca spomaliť klimatickú zmenu?

Ja to nepovažujem za celkom správne riešenie. Žijeme v modernej dobe a nové technológie nám umožňujú vyrábať produkty a tovary, ktoré majú naozaj nízku spotrebu energie pri používaní. To znamená, že sa dá žiť s nízkou uhlíkovou stopou a nízkou záťažou životného prostredia aj s pomerne vysokým štandardom.

Samozrejme najjednoduchšie je nič nespotrebovať a žiť asketickým spôsobom života. Dokonca niektorí mladí ľudia sa rozhodujú, či mať alebo nemať deti, pretože keď nebudú mať deti, tak nebudú mať ďalších spotrebiteľov tovarov. Toto sú extrémy, ktoré sú podľa mňa mimo rozumnej reality.

Nemôžeme našu civilizáciu a kultúru takýmito spôsobmi zničiť. Afrika, Ázia a Latinská Amerika si to vôbec nevšimnú a bude tam naďalej stúpať počet obyvateľov.

Moderná veda a nové technológie umožňujú prežiť pri nízkej spotrebe energie, nízkej spotrebe tovarov a pri nízkej spotrebe surovín v pomerne vysokej kvalite života. Musíme sa však sústrediť na kvalitné výrobky a moderné technológie. Samozrejme treba zmeniť aj životný štýl.

Čo má zmysel zmeniť? Čo by som mal urobiť, aby som naozaj pomohol k spomaleniu klimatickej zmeny?

Keď sa prejdete každé ráno v Bratislave a pozriete sa na prúdy áut, pričom 90% z nich je obsadených iba jedným pasažierom – to nie je rozumné. Tiež nie je rozumné, že cestujem autom do dvesto metrov vzdialeného supermarketu a ani, že cestujem na dovolenku do veľmi vzdialenej krajiny každý rok, keď si to môžem dovoliť.

Samozrejme nemôžeme ľuďom zazlievať, ak raz za život pôjdu do Thajska alebo Austrálie. Nemusia tam však cestovať každý rok, pretože to je vysoká záťaž aj vysoká uhlíková stopa.

Takže obmedziť cestovanie. Čo ešte má zmysel? Lebo ľudia napríklad tvrdia, že stať sa vegánom. Má to zmysel?

Pokiaľ ide o vegetariánstvo a vegánstvo, tak je to určitým príspevkom a dá sa tým znížiť emisia skleníkových plynov do atmosféry. Aj vegáni sú však prekvapení, keď im vypočítame, že to zníženie je iba na úrovni 2-5%.

Rozhodujúce zníženie je niekde inde – výroba energie a doprava. Keď som vegetarián a kupujem si potraviny, ktoré sa dovážajú cez pol zemegule, tak to nie je riešenie.

Je potrebné konzumovať lokálne potraviny, ale tie nie sú vždy vhodné na vegetariánsku stravu. Veľa ľudí je závislých od živočíšnych produktov. Hospodárske zvieratá sú dôležitou súčasťou poľnohospodárskeho života aj pri zúrodňovaní pôdy.

Samozrejme, môžeme zredukovať spotrebu mäsa a živočíšnych produktov. Sto kilogramov mäsa na osobu je nonsens. Naši starí rodičia jedli mäso na obed dvakrát až trikrát do týždňa a stačilo im to. Dá sa zredukovať živočíšna strava a zvýšiť príjem rastlinnej potravy, ale striktné vegánstvo považujem za extrém.

PROTESTY

Čo napríklad účasť na protestoch? Má zmysel protestovať proti baniam?

Baníctvo alebo ťažba nerastov musia existovať. Takisto musí existovať ťažba dreva z lesov, pretože každý deň používame výrobky na báze drevnej hmoty a každý deň používame výrobky na báze surovín, ktoré sa vyťažia.

Keď u nás zrušíme bane a tie isté suroviny budeme dovážať z Číny, Afriky, Latinskej Ameriky, tak je to v konečnom dôsledku horšie pre životné prostredie, ako keby sme ich ťažili u nás, pretože k tomu musíme pripočítať dopravu, lacnú pracovnú silu a zlé podmienky v baniach v týchto krajinách.

Nemali by sme preto nájsť alternatívu k týmto, napríklad, uhoľným elektrárňam? Hovoria o tom napríklad v Nemecku, úplne odísť z uhlia, prestať ho používať. Je to podľa vás riešenie? Mali by sme tlačiť na to, aby Slovensko prestalo ťažiť a používať uhlie na výrobu elektrickej energie?

Slovensko naozaj nepotrebuje ťažiť uhlie, pretože u nás sa 90% elektrickej energie vyrobí buď z jadrových alebo vodných elektrární. Môžeme rozšíriť obnoviteľné zdroje energie, ale Slovensko nemá dobré podmienky na využívanie veternej energie.

O niečo lepšie podmienky má na využívanie solárnej energie, tie sa môžu výrazne rozšíriť. Takisto sa môže rozšíriť aj využívanie geotermálnej energie. Biomasa, ako zdroj energie na Slovensku, nemá dobrú perspektívu. Máme chudobné pôdy a tie môžeme zničiť tým, že budeme pestovať bioenergetické plodiny.

Toto je teda zložitý problém. Je dobré, pokiaľ sa Nemecko rozhodne zrušiť uhoľné elektrárne, lenže oni sa súčasne rozhodli zrušiť aj atómové elektrárne. To znamená, že jediným zdrojom pre nich sú obnoviteľné zdroje energie. Majú síce dobré podmienky na využívanie veternej energie, lenže to je nestabilný zdroj. O niečo horšie ako my sú na tom s podmienkami na využívanie solárnej energie. A keď sa pozrieme na každodenné tabuľky a grafy, tak Nemecko veľmi často dováža veľké množstvo energie, pretože občas nefúka vietor alebo nesvieti slnko.

Energiu dovážajú z Francúzska, ktoré má jadrové elektrárne alebo z Čiech, kde majú ich majú tiež. Prípadne ešte z Poľska, ktoré má uhoľné elektrárne. To nie je dobré riešenie. Dobré riešenie je taký mix, aby bola situácia udržateľná a stabilná.

ZELENÉ SLOVENSKO

Ako sa to dá dosiahnuť na Slovensku?

Slovensko nepotrebuje elektrárne na uhlie, pokiaľ si udržíme jadrové elektrárne. Samozrejme, je tu ešte obrovský zdroj energie a to sú úspory. Máme veľké množstvo spotrebičov, ktoré sú zastaralé a majú veľkú spotrebu.

Slovensko by pri využití najmodernejších technológii mohlo bez problémov znížiť spotrebu energie o tretinu. Predovšetkým ide o sféru vykurovania budov, elektrických spotrebičov a ešte stále jazdí veľmi veľa áut s vysokou spotrebou. Načo sú zbytočne veľké autá s vysokou spotrebou, keď môžeme používať aj menšie autá, či prejsť na autá s elektrickým pohonom. Takže rezervy máme a bez problémov môžeme energiu z uhlia odpísať.

Keby sa Slovensko od zajtra stalo zeleným, čiže zatvoríme bane, prestaneme používať uhlie, zredukujeme počet áut, zateplíme budovy a všetko spravíme tak, ako máme, dokázali by sme trochu ovplyvniť klimatickú zmenu? Alebo je Slovensko jednoducho tak malé, že to nedokážeme aj keby sme urobili čokoľvek?

Slovensko je naozaj malá krajina s malým príspevkom ku globálnej emisii. Aj celá Európska únia je minoritným prispievateľom a pohybuje sa niekde okolo 11% globálnej emisie skleníkových plynov.

Takže ak by sme aj znížili spotrebu energie na nulu, tak globálnu klímu nezachránime. To čo môžeme urobiť, je ukázať ostatným krajinám ako sa to dá. Môžeme vyvinúť technológie, ktoré potom môžeme iným krajinám ponúknuť a ukázať ako sa dá redukovať emisia skleníkových plynov bez toho, aby sa znižovala životná úroveň a ekonomický rozvoj. Na toto máme v Európskej únii potenciál a máme na to potenciál aj na Slovensku.

Takže ak by celá Európa prestala vypúšťať skleníkové plyny, tak by sme to ovplyvnili len na 11%?

Áno, bolo by to asi 11%. Je však potrebné zdôrazniť, že aby sme prestali produkovať skleníkové plyny, tak by sme museli zrušiť určitú časť priemyslu, pozmeniť dopravu a dovážať ešte väčšie množstvo tovarov zo zahraničia ako dovážame v súčasnosti.

Ale tak málo skleníkových plynov Európa vypúšťa len preto, že veci, ktoré potrebujeme, vyrábajú iné krajiny. A tie vypúšťajú veľa skleníkových plynov. Napríklad dovážame veľa z Číny.

Áno, je to smutné, ale je to tak, Veľa ľudí si to neuvedomuje, že dovážame tovary z Číny, Indie, Bangladéša a z celého radu ďalších krajín cez pol zemegule. Aj pri tejto doprave sa vypúšťajú skleníkové plyny do atmosféry a tie sa do našej emisie nezapočítavajú. Ak by sa započítavali do našej emisie v Európskej únii, tak je jej podiel oveľa vyšší.




Takže keby aj Európa prestala vypúšťať skleníkové plyny, kto musí prijať to zásadné rozhodnutie, aby sa s klimatickou zmenou niečo urobilo? Vláda Číny, Indie,USA? Kto musí naozaj urobiť niečo pre to, aby sa zastavila klimatická zmena?

Na pôde OSN musia prebehnúť rokovania, ktoré budú smerovať k celosvetovej redukcii emisií skleníkových plynov nielen v Európskej únii. Práve Európska únia môže byť tým motorom, ktorý to bude hnať. Politici z Európskej únie môžu nabádať iných politikov a ukázať im príklady, ako sa to dá.

Teraz ste povedali, že Európa presunula znečisťujúci priemysel do iných krajín. Kam ho presunie napríklad Čína? Do Afriky? To nespomalí klimatickú zmenu, znečistenie sa len presunie niekam inam - ale nie na inú planétu, ale stále na tú istú, ktorú znečisťujeme.

V súčasnosti sa priemysel presúva do rozvojových krajín predovšetkým preto, lebo je tam lacná pracovná sila, lacná energia, benevolentnejšie environmentálne zákony a v konečnom dôsledku produkcia kritických tovarov je tam lacnejšia ako v Európe. Napriek tomu, že sa potom dovážajú k nám.

V budúcnosti by to malo smerovať k tomu, že aj v rozvojových krajinách sa príjmu moderné technológie s nízkou emisiou skleníkových plynov a s nízkou produkciou tovarov, ktoré nepotrebujeme.

Predovšetkým ide o lacné tovary na krátkodobé použitie. Keď sa budú produkovať drahé a kvalitné tovary na dlhé využívanie, tak môže dramaticky poklesnúť objem produkcie tovarov na svete. Poznáme to z dávnejšej doby, keď naši starí rodičia kupovali tovary, ktoré používali celý život.

Na tej výrobe a na hospodárskom raste sú však závislé miliardy ľudí, ktorých rýchlo-obrátková výroba živí...

To je ďalší problém. Politici takéto riešenie veľmi podporovať nebudú, keďže potrebujú zamestnať ľudí, ktorí nemajú dostatočné vzdelanie a zručnosť. Títo ľudia sú schopní vyrobiť len jednoduché tovary.

Rovnako aj automatizované linky väčšinou vyrábajú len jednoduché tovary, nie príliš komplikované a kvalitné. Takže to je začarovaný kruh. Preto sme si zvolili politikov a preto sa schádzajú niekoľkokrát každý rok, aby našli riešenie.

My vidíme riešenie v znížení produkcie nekvalitných tovarov, zvýšení produkcie kvalitných tovarov, zvýšení úspory energie a motivovaní ľudí k tomu, aby zmenili svoj životný štýl.https://www.aktuality.sk/clanok/706031/klimatolog-lapin-bude-este-teplejsie-a-sposobi-to-trvalu-migracnu-krizu/
Kreacionista
Počet príspevkov : 346
Join date : 20.03.2019
Zobrazit informácie o autorovi

Klimatológ  -Bude ešte teplejšie a spôsobí to trvalú migračnú krízu Empty Re: Klimatológ -Bude ešte teplejšie a spôsobí to trvalú migračnú krízu

za Ne júl 07, 2019 7:20 am
Je to veru alarmujúce. Keď sa ale zamyslíme nad skutočnosťou, že relatívne nedávno, v čase keď v Egypte vznikali prvé pyramídy, bola aj Sahara ešte pokrytá zeleňou, plná vlahy a života - takisto Mezopotámia plná zelene - a dnes,..... spaľujúce teploty cez 50°C. Globálne otepľovanie teda trvá už minimálne 5000 rokov. https://svet.sme.sk/c/4023349/sahara-bola-kedysi-zelena.html .....Keď sa zbežne pozrieme na mapu Google, jasne je viditeľný ten pás spálenej Zeme, premenený na púšte od Sahary cez Saudskú Arábiu, stredný až ďaleký východ:


Klimatológ  -Bude ešte teplejšie a spôsobí to trvalú migračnú krízu Qwertz10
Scarlette
Počet príspevkov : 272
Join date : 25.03.2019
Zobrazit informácie o autorovi

Klimatológ  -Bude ešte teplejšie a spôsobí to trvalú migračnú krízu Empty Re: Klimatológ -Bude ešte teplejšie a spôsobí to trvalú migračnú krízu

za Ne júl 07, 2019 2:12 pm
pozriem si to .
avatar
Počet príspevkov : 7
Join date : 24.06.2019
Zobrazit informácie o autorovi

Klimatológ  -Bude ešte teplejšie a spôsobí to trvalú migračnú krízu Empty Re: Klimatológ -Bude ešte teplejšie a spôsobí to trvalú migračnú krízu

za St júl 17, 2019 1:50 pm
Predpokladá sa, že ťažba bitcoinu zvýši teplotu planéty o 2°C do roku 2033. Štúdia je síce nepodložená, ale možno sa čoskoro dočkáme podloženej. Takže ešte aj takáto vec dopomáha ku globálnemu otepľovaniu. Ako plus, jeho hodnota v posledných dňoch rapídne stúpla. grafTo ľudí ako keby ešte vyzýva k tomu, aby sa k BTC prikláňali, čiže to zvyšuje aktivitu tých, ktorí ho ťažia. Neutral Kedy sa poučíme?
Sponsored content

Klimatológ  -Bude ešte teplejšie a spôsobí to trvalú migračnú krízu Empty Re: Klimatológ -Bude ešte teplejšie a spôsobí to trvalú migračnú krízu

Návrat hore
Povolenie tohoto fóra:
Môžete odpovedať na témy v tomto fóre.